Svätovavrinecké

Odroda: Tradičná odroda severných vinohradníckych oblastí, ku ktorým patrí samozrejme aj Slovensko. Odroda taká typická pre naše končiny. Bobule červeného ovocia, tóny sliviek a korenia v sobáši s vyšším obsahom ihravých kyseliniek a trieslovín, ktoré vyzrievaním získavajú na kráse, to sú charakteristiky tejto odrody. A darí sa jej u nás skutočne dobre.

Pôvod odrody:  Presný  pôvod  odrody  nie  je  známy,  pôvodne  sa  predpokladalo,  že  vznikla  mutáciou  odrody Rulandské  Modré. Je  to francúzska odroda, neskôr prenesená do Nemecka. Podľa genetickej analýzy vznikla ako semenáč „burgundských“ odrôd. V každom prípade pochádza z územia dnešného Francúzska, najrozšírenejšia  bola  v  oblasti  Alsaska, odkiaľ  sa  začiatkom  19.  storočia  začala  šíriť  cez  Švajčiarsko  a  Nemecko,  až  sa  okolo  roku  1900  dostala  ku  nám  do  strednej  Európy. Dnes  je  najrozšírenejšia  na  Morave,  v Čechách, v Rakúsku a na Slovensku. U nás zaberá 5,5 % plochy všetkých vinohradov čím sa radí po Frankovke Modrej na druhé miesto medzi modrými odrodami. Paradoxne v krajine svojho pôvodu vo Francúzsku sa už nepestuje. Svoj názov odvodzuje od Svätého Vavrinca – bobule tejto odrody sa totiž začínajú sfarbovať okolo 10. augusta, na ktorý pripadá sviatok uvedeného svätého.

Charakteristika odrody: Je bujného rastu, so strednou odolnosťou voči mrazu, je suchomilná. Vo vlhkých rokoch sú husté strapce náchylné na hnilobu. Listy má stredne veľké, prevažne trojlaločnaté. Strapec je hustý s oválnymi bobuľami. Šupky bobúľ sú výrazne silnejšie ako u Rulandského Modrého, čím je Svätovavrinecké výrazne odolnejšie voči botrytíde. Je vhodná do ľahších teplých pôd. Poskytuje vysokú úrodu, avšak plodnosť nie je úplne pravidelná. Všeobecne je možné povedať, že vzhľadom na relatívne nízku pestovateľskú náročnosť a bohaté úrody je to jedna z najpopulárnejších odrôd v stredoeurópskych podmienkach.

Charakteristika vína: Je to jemné harmonické víno výraznej chuti. Má vláčnu textúru a elegantný štýl. Na prvý pohľad vás očarí intenzívnejšia, granátovočervená farba, ktorá prechádza až do tmavorubínovej alebo červenofialovej. Vyzretejšia ovocná vôňa pripomína tóny zrelých višní, jahôd, čerešní s vyššou hladinou kyselín a trieslovín, ktoré vyvolávajú príjemnú chuť. Tá je zamatová, plná, príjemne trpkastá s harmonickým pomerom kyselín a trieslovín. V chuti nájdete sušené ovocie, černice, lesné jahody, víno zanecháva nasladlý višňovo-korenistý dojem. Má vyšší obsah kyselín, pretože strapce Svätovavrineckého  sú  husté a ich stredná časť dozrieva pomalšie. Mladé  víno  okrem  vyššieho  obsahu  kyselín  obsahuje  aj  veľa  trieslovín,  môže  sa preto  spočiatku  javiť  ako  hrubé,  často  sa  používa  do  zmesí  s  Modrým Portugalom.  Už  koncom  kalendárneho roku  sa  dá  konzumovať  ako  nové  víno.  Harmóniu  zložiek  možno  zvýrazniť  vyzrievaním  v sudoch a vo fľašiach. Ideálne je však aj na archiváciu, fľašovú zrelosť dosahuje v rozpätí 1 až 3 rokov. Výberové vína s prívlastkom sú optimálne v rozpätí od 2 do 6 rokov, neodporúča sa skladovať dlhšie ako 20 rokov. Odporúčaná teplota na podávanie je 14 –16° C.

Gastrokombinácia: Svätovavrinecké sa ideálne snúbi s divinou, údeným mäsom, či iným tmavým mäsom aj v kombinácii s omáčkami, vhodne doplňuje tiež pikantné, korenené úpravy bravčového, hovädzieho, morčacieho, husí alebo kačice. Výnimočne vhodné pre slávnostné príležitosti, údajne neprekonateľné so sviečkovou na smotane, hríbovými jedlami alebo s pečeným bažantom. V studenej kuchyni vynikne v kombinácii so zrelými aromatickými syrmi.