Kadarka
Kadarka (turecké hrozno „Gamza“) sa dostala na územie Maďarska z Albánska na začiatku 16. storočia. Dávnejšie bola najrozšírenejšou odrodou medzi modrými hroznami. Ale dnes už stratila svoj význam. Odroda dáva kvalitné hrozno iba pri tradičnom obrábaní vinohradu.(na hlavu) Kadarka bola ešte v polovici minulého storočia najrozšírenejšou modrou odrodou v maďarských viniciach. Pestovala sa v známych vinárskych regiónoch Alföld(nížina), Szekszárd, Villány a Eger. Plocha vysadených vinohradov Kadarky dosahovala 37.000 ha. Dnes už to však nie je pravda. Prednosť dostali odrody ako Cabernet Sauvignon, Cabernet franc, ale aj Frankovka modrá či Merlot. Udržať túto pôvodnú odrodu vo vinohradoch sa snaží skupina nadšencov okolo Ištvána Csengődiho.
Úrodnosť je vysoká strapce a bobuľky sú strednej veľkosti. Neskoro dozrieva a je citlivá na hnilobu. Vo všeobecnosti ma nízku cukornatosť, vysoké kyseliny a málo farby. V dobrých ročníkoch však dáva víno ohnivej výnimočne korenistej, jemne zamatovej chuti a dobrej farby. V roku 1965 bola plocha vinohradov v MR 165.000 ha, z toho nížiny 109000 ha a z toho 37000 Kadarka.
Nakoľko sa Kadarka biela dodnes u nás, vo Veľkom Cetíne a jeho okolí zachovala, podávame o nej informáciu z vlastného, ako aj z ampelograficky literárneho štúdia.
Pôvod a synonymá: Je to odroda, ktorá patrí do skupiny balkánskych odrôd. Jej pestovanie je známe predovšetkým z Maďarska, a preto je aj väčšina synoným maďarského pôvodu. Uvádzajú sa nasledovné: Izsáki sárfehér, Fehér kadarka, Huszár dinka, Német dinka, Sváb dinka, Szőkeszőlő, Üvegszőlő, Vékonyhéjú. Podľa údajov PETTENKOFERA (1930) - cit.podľa NÉMETH, M. (1967) - odrodu vo vinici Kadarky modrej vyselektoval v rokoch 1873 - 1874 Szélesi Jószef, ako bielu variáciu Kadarky modrej. NÉMETH (1967) ju stotožňuje s bielou dinkou. Jej veľkým rozširovateľom bol Fejzés István a jej pestovanie propagoval aj Kostka László z Izsaku. Podľa tejto obce sa zaužíval názov odrody Izsaki sárfehér (Izsacké blatové biele), lebo malo veľké biele strapce ťažké ako blato. Názov Izsaki zaviedol NÉMETH (1967), ktorý opisuje aj červenú variáciu, ktorá vznikla pravdepodobne pupeňovou variáciou z bielej.
Areál rozšírenia: Podľa maďarských údajov sa odroda rozšírila iba v Maďarsku a na naše územie sa dostala pravdepodobne za Rakúsko-Uhorska. Pôvodná plocha Kadarky bielej bola v Maďarsku 10 500 ha, čo predstavovalo 4,8 % z vtedajšej výmery maďarských viníc. Jej areálom rozšírenia bolo najmä okolie obcí Izsák, Ágasegyháza, Kecskemét a Nagykőrős. V 60. rokoch minulého storočia zaberala ešte 5 000 ha, ale v následnom období 10 - 15 rokov sa výsadbová plocha stále znižovala. Od roku 1955 bola štátne uznanou odrodou, v súčasnosti má už iba zbierkovú hodnotu. Kadarka biela (Cetínske biele) je u nás veľmi zriedkavou odrodou a poznáme ju len z okolia Veľkého Cetína, ojedinele sa nachádza v súkromných viničkách.
Pôda a poloha: Maďarsku sa pestovala medzi Dunajom a Tisou, teda v rovinatých aluviálnych pôdach, skôr ľahšieho typu. Je známe, že Kadarka biela znáša skôr vyššiu hladinu vody v pôde (1 - 2 m pod povrchom), ako výsušné terény, v ktorých trpí suchom, prípadne aj úpalom. Z hľadiska jej fenologickej neskorosti by patrila skôr na južné, teplé svahy do pôd dobre zásobených vlhkosťou.
Úradnosť a kvalita: Kadarka biela je veľmi úrodná odroda, ktorá poskytuje 15 - 20 t/ha hrozna. CSEPREGI A ZILAI (1988) uvádzajú za 15-ročné obdobie (1970- 1985) v Gőngyős priemernú úrodnosť na Moserovom vedení 12,8 t/ha. Kvalita hrozna - meraná jej cukornatosťou za uvedené obdobie - je v priemere iba 14,8 °NM, pri ročníkových amplitúdach od 12,1 - 19,4 (v jedinom ročníku). Obsah kyselín bol v priemere 12,2 g/l, teda dosť vysoký. Pri našom pozorovaní vo Veľkom Cetíne v roku 2008, pri prepočte z malej plochy, poskytlo Cetínske biele úrodu 14,5 t/ha, pri cukornatosti 15,5 °NM a obsahu kyselín 10,6 g/l.
Celkové zhodnotenie odrody: Cetínske biele je pre naše klimatické podmienky príliš neskorá odroda, a preto sa asi ani v minulosti veľmi nerozšírila. Pre súhrn opísaných vlastností je málo pravdepodobné, že by sa aj v súčasnosti rozširovala. Vína z tejto odrody nemôžu konkurovať so v súčasnosti pestovaným sortimentom základných odrôd slovenského vinárstva, tobôž s niektorými novými odrodami, ktoré ho v kvalite vín vysoko prevyšujú. Ako miestna raritná odroda s dávnou tradíciou však môže plniť úlohu mimoriadnosti, teda výroby vína, ktoré sa inde nevyskytuje. V každom prípade však má zbierkovú hodnotu a nemala by chýbať v svetovej kolekcii odrôd viniča, ako jeden z genetických zdrojov.