Bikavér

      Ak niekto počuje slovo „býčia krv - bikavér”, hneď si predstaví najcharakteristickejšie červené víno, pochádzajúce z vinárskej oblasti Eger (ale v súčasnosti už aj z vinárskej oblasti Szekszárd), alebo - zriedkavejšie - skutočnú býčiu krv. Pôvod tohto zvláštneho názvu vysvetľuje množstvo legiend. Najznámejšia z nich sa spája s dobývaním egerského hradu v roku 1552, ktoré Géza Gárdonyi zvečnil vo svojom klasickom románe. Mesto bolo obliehané mnohonásobnou presilou tureckej armády vedenej Ali Pašom. Brániaci sa Maďari pred bitkou popili značné množstvo domáceho červeného vína, ktoré im stekalo po zarastených bradách. Turci, mysliac si, že divoký nepriateľ získal silu vypitím býčej krvi, v strachu zutekali. Tak sa zrodilo pomenovanie tohto vína.

      V súčasnosti je medzi vínami vyrábanými v okolí Egeru najznámejšia býčia krv – bikavér, hoci viac sa pestuje z odrôd rovnako  známeho  bieleho  vína  ako  napríklad  dievčie  hrozno (leányka),  tramín  alebo  rizling  vlašský.  Pri  výrobe  tohto  druhu  vína - podobne  ako  v  prípade mnohých iných známych vín - skrížia vína vyrobené z rôznych odrôd hrozna. Základom je kadarka  alebo frankovka modrá, ktorá dodáva vínu jeho charakter a farbu. V  rôznych  vínnych  pivniciach  potom  vinári  k  tomu  pridajú  portské,  merlot  alebo  cabernet.  Popri  dlhom  skladovaní v drevených sudoch na konečnú kvalitu nápoja vplýva i rad ďalších faktorov.

      Korenistú  vôňu,  arómu,  silnú,  zamatovo  trpkú  chuť  býčej  krvi  poznajú  nielen  v  našej  krajine,  ale  toto  víno  získalo  mnoho  ocenení  i  mimo nášho územia a je pýchou maďarskej vinárskej kultúry.